You are the one - 13.

5. january 2013 at 16:13 | Pattie&Nicole |  You Are The One

"Hej Ellie, vstávaj! Škola." kričala mamka u mňa v izbe a vyťahovala mi rolety aby dostala ranné slnko do mojej izby. Len som sa pretočila na druhý bok a zakryla si hlavu paplónom.
"Hej, mladá dáma. Vstávaj okamžite!" povedala mama a stiahla zo mňa paplón.
"Veď už idem." zamrnčala som.
"No len aby!?" povedala a odišla z izby. Pozrela som na telefón koľko je hodín a hneď som sa prebrala. Ak chcem stihnúť sprchu naozaj musím vstať. A tak som vystrelila s postele jak keby mi dali do zadku dymovnicu a vliezla som do sprchy, aby som sa ešte viac zobudila.
Potom som sa obliekla do úzkych riflí, čierneho tielka a na to dierovaný hnedý sveter s krížom vpredu. Doladila som doplnky, rýchlo sa namaľovala, zhrabla čiernu tašku cez rameno a zbehla dole po schodoch, kde ma už na stole čakali raňajky. Natlačila som ich do seba a išla do školy. Znova ma viezol tatino, tak som si len šupla na nohy niečo na štýl Kanád, len jemnejšie a sadla som do auta.
Pred školou ma zhodou náhod dnes Trish už čakala tak som nemusela sedieť na múriku a počúvať nejaké dve Ianove fanúšičky, pretože by ma asi švihlo. Rýchlo sme vošli do školy a išli sme do triedy.
Samozrejme som sa nevyhla výsluchu aka F.B.I. ale tak ja za to nemôžem. Ked začala hodina prvé čo bolo, napísala som SMS-ku Ianovi, že nech sa prípravy na výsluch od Nicolasa, lebo ja som práve jeden dostala. Načo mi odpísal, že už ho ma za sebou. Potom sme si ešte chvíľu písali, ked ma učiteľ vyrušil.
"Degreave." povedal dostatočne hlasno aby ma vyrušil.
"Prosím?" spýtala som sa otrávene.
"Čo je napísané v školskom poriadku ohľadné používania telefónu na vyučovaní?" spýtal sa a zazeral na mňa.
"Ehm. Neviem?" spýtala som sa drzo.
"Takže slečna Degreave nevie." povedal posmešne."Prosím si váš telefón." povedal a znova na mňa zazeral.
Prekvapene som na neho pozrela a nevedel čo spraviť. Prišiel ku mojej lavici a vystrčil ruku. Vďaka ti Bože za náhradný telefón, ktorý som mala momentálne našťastie v lavici tak som ho vybrala a podala mu ho. Spokojne sa usmial a odkráčal k svojmu stolu kam ho položil a pokračoval vo výklade učiva. Ked som si bola istá že sa nepozeral prehodila som s Trish pár slov ohľadne toho aký je on debil a jaka som ja šikovná a tvárila som sa, že počúvam, lebo o môj skutočný telefón som vážne prísť nechcela.
Neskôr sme si písali znova. Dohodli sme sa znova na večernej prechádzke, keďže som dnes mala isť von s Trish.
*Večer*
"No konečne. Už som myslel že ani nezavoláš." povedal Ian ked som sa zjavila v kuchyni.
"Prepáč. Ideme?" spýtala som sa radšej som ho vytiahla z domu kde sa nachádzali moji rodičia a mohli by povedať niečo extrémne nevhodné. Hlavne moja mama, ktorá v tom už má prax.
Chvíľu sme sa len tak prechádzali, ked sme rozhodli ísť sa prejsť cez pole, keďže sme ani jeden netúžili znovu stretnúť Trish a Nicolasa.
"Počuj včera si mi to nedopovedal ked si mi hovoril o tom čo ti vravela mamka."
Videla som ako odvrátil pohľad. Očividne sa o tom nechcel rozprávať. Ups.
"Ian?" zastavila som pred ním a oprela si ruky o jeho hrúd a pozerala dohora na neho. Pozrel na mňa.
"Vieš že mi môžeš povedať všetko však?" spýtala som sa a on prikývol.
"Fajn. Som rada." povedala som a stále na neho pozerala. Objal ma a hlavu si oprel o tú moju.
"Keby si tak vedela." povedal úplne potichu, asi si myslel, že to nepočujem. Odtiahla som sa a spýtavo na neho pozrela.
"Mám ťa rád vieš to?" pozrel na mňa a na tvári mal mierny úsmev.
"Viem. A aj ja teba." povedala som a dala som sa na špičky aby som mu dočiahla na líce aby som mu mohla dať pusu. Aj ked som dotiahla len tak, tak.
,,Ale ja to myslím tak inak ako ty." povzdychol si Ian a odtiahol sa odo mňa.
,,Ako vieš, že to myslím inak? Čo ked to myslím obaja rovnako a len si nedokážeme pripustiť ten fakt, žeby sme mohli naše city zdielať vzájomne?" spýtala som sa. Ty vole Ellie jaka filozofická.- zasmialo sa moje vnútorné ja.
,,Pochybujem... po tom všetko čo sme spolu prežili.. ale aj tak." Ian sa zvalil do trávy a sledoval pomaly blednúcu oblohu.
,,Takže som naozaj to dievča, o ktorom sa zhovárajú tvoje fanúšičky? To tajomné dievča ,do ktorého si zamilovaný?" spýtala som sa a prisadla som si k nemu.
Otočil hlavu smerom ku mne a povedal:,, Záleží od toho či by si chcela byť tým dievčaťom."
Moja myseľ vyprodukovala asi len:,, Huh?"
,,A čo sa stane ked poviem áno?" spýtala som sa.
,,Toto...." Ian sa ku mne začal nebezpečne približovať. Moje srdce dostalo mierny šok a moje oči sa rozšírili. Musela som vyzerať asi ako retardovaný chrobák. Cítila som jeho dych na mojich perách, jeho oči uprene sledovali moju tvár a hľadal seba menší záchytný bod. Neviem hoc načo.
,,Pobozkaj ma..." šepla som.
Ian nezaváha. Jednu ruku mi omotal okolo pása a druhou zablúdil na krk. Odhrnul mi pramienok vlasou, ktorý mi zahaľoval tvár a úplne zrušil vzdialenosť medzi našimi perami. Nikdy som si nepredstavovala, že moja prvá pusa bude od Iana Thomasa. Chlapca, ktorého som dlhé roky nemusela. Zjavne to tak malo byť. Možno to bude znieť bláznivo ale som zamilovaná a to je hlavné viem, že on mi to dokáže opätovať. Ak ste zvedavý nato ako bozkáva tak to vám neprezradím. Nedá sa to totiž opísať slovami, museli by ste to jednoducho zažiť.
,,Tak v tom prípade hovorím áno. Áno, chcem byť tým dievčaťom, do ktorého si sa zaľúbil."
A náš bozk sa zopakoval. Bol ešte lepší ako ten pred tým. V tomto už nebola žiadna nervozita a strach. Len.. len ten pocit ked sa cítite kompletný?
Ian ma opatrne zvalil na trávu a pokračovali sme v bozkávaní.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement