Nothing Like Us- 20. Časť

16. august 2013 at 15:00 | Pattie |  Nothing Like Us
po víkende alebo cez neho vám asi pridám článok, lebo dnes by mala byť epická noc, znova s NÍM! tak dúfam že sa to nezrušilo :DDD
enojy the part :3

"Ahojte." Vítala nás medzi dverami Justinova mamka zo širokým úsmevom. Dom bol zvonka obrovský. Vedľa domu bola garáž pre asi 4 auta vedľa seba. Pred ňou sme zaparkovali.
"Dobrý." Vošla som prvá a jeho mamka ma hneď objala.
"Ahoj mami." Nasledoval ma Justin a hneď jej dal pusu na líce.
Obaja sme sa vyzuli, vyzliekli si bundy a nasledovali jeho mamku do kuchyne.
"Dobrý." Pozdravila som jeho tatka ktorý stál nad šporákom.
"Ahojte" otočil sa a usmial sa no naďalej sa venoval jedlu.
"Justín" ozval sa za nami detský dievčenský hlas, na čo sa na Justinovej tvári hneď zjavil úsmev.
"Princezná!" Vzal ju na ruky a objímal malé blonďavé dievčatko. Neskôr jej dal pusu na líčko a položil ju na zem a vzal si na ruky blonďavého chlapca.
"Jaxon!" Usmieval sa a aj jemu dal pusu. Boli taký chutný.
"Justin? Kto je toto?" ukazovalo na mňa dievčatko a usmievalo sa. Chlapca podal jeho mame a zobral si dievčatko na ruky.
"Toto je moja kamarátka Caile." Usmieval sa na ňu a priblížil sa bližšie u mne. Dievčatko sa natiahlo a niečo mu zašepkalo do ucha. On len prikývol s obrovským úsmevom na tvári.
"Caile, toto je moja sestra, princezná Jazzy." Povedal a dievčatko malo na tvári nádherný úsmev.
"Ahoj." Podišla som k ním úplne blízko. Mala sa za mnou načiahla, tak som si ju prekvapene vzala na ruky.
Neskôr mi podali pre zmenu Jaxona, ktorý mi zaspal na pleci, tak ho Pattie vzala a odniesla spať.
Jazzy tam okolo nás pobehovala a veselo štebotala. Bola rozkošná.
"Pomôžem vám nejako?" spýtala som sa slušne Jeremyho, no on sa len zasmial.
"Neblbni a radšej si sadni." Povedal a práve sa vrátila Justinova mama. Hneď sa načiahla po poháre.
"Čo budete piť?" spýtala sa a ukázala na pult kde bolo vyložené všetko možné.
"Dám si džús." Povedala som a ona mi naliala. Justina sprdla, že on si môže naliať aj sám, tak som sa zasmiala.
"Justin neseďte tu. Ešte chvíľku mi to potrvá. Radšej jej ukáž dom." Povedal jeho tatko a ďalej sa venoval šporáku.
Vybrali sme sa teda najprv na poschodie. Najskôr mi ukázal Jazzinu izbu, keďže okolo nás pobehovala. Poukazovala mi všetky hračky.
"Si milá." Usmievala sa na mňa keď som sa s ňou chvíľu rozprávala o tom aké šaty by si mala obliecť barbina na rande.
"Ďakujem aj ty si." Usmievala som sa na ňu tiež.
"No pod. Ukážem ti zbytok domu, lebo o chvíľu bude obed." Vravel Justin medzi dverami. Pohladila som malú po hlávke a vybrala sa k nemu.
"Strašne si zlatý keď sa s nimi hráš." Rozplývala som keď sme zastavili v jeho izbe.
"Na teba nemám." Usmial sa a zozadu ma objal. Kochala som sa jeho izbou. Bola veľká. Cez jednu stenu mal skriňu, druhá stena bola celá skoro len okno a pod nim veľký gauč. V strede izby sídlila veľká dvojitá posteľ, a vedľa dverí bol obrovský stôl s obrovskou hi-fi vežou nad ňou polička a nejaké fotky. Bolo vidieť že v tej izbe už dlho nikto nespal.
"Keby som ja nebol taký idiot." Zamrmlal a ja som na neho nechápavo pozrela.
"Ale nič. Rozmýšľam." Povedal a usmial sa.
"Nad čím?" bola som zvedavá.
"Nad tým ako si ťa naši hneď obľúbili, aj deti ťa majú radi, zatiaľ čo ostatné baby nemuseli. Ide len o to, že keby som nebol taký aký som, teraz si nemusela hrať moju frajerku, ale bola by si ňou." Spustil zo mňa ruky a ja som sa otočila.
"Pozri možno časom. Sľubovať ti nebudem nič, pretože nikdy nevieme čo sa stane. Tak sa tým netráp a užívaj si čo máš" usmievala som sa na neho. Ani neviem prečo, už som sa uvoľnila a bola som plná eufórie. To tie deti. Pomyslela som si.
"Si dokonalá. Vieš to však?"
"Nie som." Začervenala som sa a sklopila pohľad.
"Deti. Obed je na stole." Zakričala Justinova mama.
"Tak pod." povedal a preplietol si so mnou prsty a pomaly sme zišli dole po schodoch do kuchyne.
Ako sme vošli ruka v ruke Justinova mamka sa pozrela najprv na naše ruky a neskôr sa na nás usmiala. Po pár minútach zbehla dole aj Jazzy a my sme sa všetci usadili za stôl, a pustili sme sa do jedla.
Neskôr sa ma vypytovali čo robím, čo študujem, ako sme sa spoznali a tak. Aspoň som im nemusela klamať.
Neskôr začali do Justina rýpať že konečne si našiel niekoho normálneho, a nadávali na jeho bývalky, až sa Justin červenal.
"Už by ste mohli aj prestať." Zazrel po rodičoch, keď mal toho dosť.
"Veď mi ti len pravdu hovoríme."
"Mňa to nezaujíma. Ja viem." Povedal vytočene.
"Veď vieš že ti chceme len dobre." Obraňovala sa jeho mama.
"Ale strápňujete ma!" povedal a postavil sa od stola a nadurdene vybehol preč.
"Ospravedlňte ma. Idem za ním." S ospravedlňujúcim pohľadom som opustila miestnosť.
Chvíľu som ho hľadala no našla som ho na poschodí v jeho izbe na sedačke pri okne.
"Justin, si v poriadku?" Sadla som si vedľa neho, a objala ho okolo krku. Vedela som že sa viac správame ako frajeri než dobrý kamaráti, no neprekážalo mi to. A viem že ani jemu nie.
"Hej. Len vždy proste niečo povedia čím ma dokážu vytočiť. Toto už prehnali. Ja viem že nie som dokonalý a že moje frajerky boli ešte horšie, no nemusia mi to vyhadzovať na oči po každé keď ich stretnem." Durdil sa, no ja som ho jemne pohladila a on sa o mňa oprel, a objal ma okolo drieku.
"Odkedy ťa poznám zmenil som sa." povedal už kludne.
"V dobrom či v zlom?"
"Asi v dobrom. Viac si vážim ženy. Teda, aspoň teba. Mamu a Jazzy som s vážil vždy. To boli jediné ženy môjho srdca, ktoré som mal naozaj úprimne rád. Len som výbušnejší. Ale to je preto že sa nespoznávam a desí ma to." Rozprával stále opretý o mňa a ja som ho pozorne počúvala.
"Vieš kedysi to nebolo tak, že som využíval ženy len na jedno, aby oni nevyužili mňa. Bol som asi normálny. Myslel som že ženy sú normálne. No prišla jedna a tá mi zmenila celý pohľad na vec. A neskôr prichádzali ďalšie, rovnaké ako bola ona a ja som už neveril že existuje žena ktorá miluje aj niečo iné ako peniaze." Rozprával mi. Konečne mi odkryl aspoň časť. Vedela som že sa niečo stalo. Že nebol vždy rovnaký. No nevedela som čo. A nechcela som na neho tlačiť, dúfala a verila so, že mi to raz povie aj sám od seba.
"Už vieš o mne niečo viac. Nechce sa mi to celé ti rozprávať. Hlavne nie tu a teraz." Povedal a posadil sa.
Zapozeral sa mi do očí a neskôr na pery.
"Nemal by som, ale ja si neviem pomôcť. Prepáč." Povedal a začal ma jemne bozkávať. Neodtiahla som sa. Nedokázala som to. Jeho pery boli príliš jemné a príjemné.
Pritiahla som sa bližšie k nemu, a ruky som mu prevesila cez ramená, a on ma stále držal za boky a prisúval k sebe.
Jemne som ho odtlačila. "Máš pravdu nemali by sme." Povedala som a usmiala som sa. Jemne som sa natiahla a dala mu pusu na líčko.
"No pod ideme dole za vašimi." Usmiala som sa a zdvihla som ho. Potiahla som ho za ruku a spoločne sme zbehli dole.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama