Nothing Like Us- 21. Časť

19. august 2013 at 14:00 | Pattie |  Nothing Like Us
čauky.
ešte žijem. :) len mrte vela roboty mám, tak nestíham nič, ale chystám sa napísať článok, ale netešte sa. piatok sa zrušil, tak to bude skôr sklamaný článok jak natešený :D
ja len že prednastavujem nlu, a všimla som si že 19ka chýba :D že 18ka je dvakrát, len vôbec neviem kde nájdem 19ku. :D ale ked ju ájdem slubujem že ju pridám :D slád chápete aj bez nej :D
enjoy ;)

Usadili sme sa do obývačky a rozprávali sme sa jeho rodičmi. Pýtali sa na thajský, ako nám to ide, na najbližšie zápasy a tak. Neskôr nás ponúkli ešte koláčom. Deti sa pri nás hrali.
Bolo pol šiestej, keď sme sa zdvihli na odchod.
"Ďakujeme za jedlo, bolo vážne úžasné." Usmievala som sa na jeho mamku.
"Nemáte za čo. My sme radi že sme ťa mohli spoznať." Usmievala sa naspäť vtiahla ma do jej mamičkovského objatia.
"Som rada že si Justin našiel niekoho normálneho." Pri tých slovách ma zamrazilo. Jaj teta, keby ste vy tak vedeli. Odtiahla som sa a podala si s jeho tatom ruku, a už sme sedeli v aute.
"Super si to zvládla." Chválil ma Justin.
"To som rada." Povedala som a bola som odmeraná.
"Si nahnevaná?" spýtal sa a jednu ruku mi položil na nohu.
"Nie som tvoja frajerka tak sa tak u mne nesprávaj." Zazrela som po ňom a odtiahla mu ruku.
"A áno som nahnevaná trochu. Alebo skôr len mierne podráždená. Vieš ako som zbledla keď mi tvoja mama pri lúčení povedala že je rada že máš niekoho normálneho? Vieš ako som sa cítila?" oprela som si hlavu o okno. Ani som nevedela čo u vlastne vyčítam. Či moju dobrotu a ochotu pomôcť, alebo to že klame svojim rodičom, alebo to že sa nevie správať normálne a potom ma využíva.
"Prepáč." Povedal a zbytok cesty sme išli potichu. Zrazu som bola podráždená a nesvoja. Nevedela som čo je so mnou.
Zaparkoval pred svojim bytom. Vyšli sme hore, ja som sa zbalila, on sa prezliekol a odviezol ma rovno domov. Mamka hneď vyzvedala, no ja som nemala chuť sa s nikým baviť, tak som vybehla do izby, kde som sa zavrela, pustila si Birdy, a rozmýšľala o živote.
---
Na druhý deň som sa zobudila na budík a mala som ho chuť otrieskať o najbližšiu stenu, no chudák mobil by to asi neprežil, tak som sa radšej vykopala z postele. Obliekla som sa, zbalila sa do školy a na tréning a odviezla som sa.
Na tréningu asi prvýkrát v živote nikto nerýpal, tak som si pekne vybila nervy na mechy, a do školy som odchádzala kludná. Ešte že existujú ranné tréningy.
V škole som ale bola jak zabitá. Strašne sa mi chcelo spať.
Celý týždeň prebehol typicky, zase som nemala na nič čas. Už som sa tešila, že budúci týždeň máme voľno.
"Nejdeme budúci týždeň na lyžovačku?" prišla mi asi v strede týždňa sms-ka od Justina a mne sa chcelo smiať.
-Si sa zbláznil? Sami dvaja? Však sa tam zabijeme navzájom.
-Nezabijeme. Zavolaj aj kamošky. Bude zábava.
-Si sa zbláznil? Dohodneme to keď budeme spolu, lebo to nieje len tak.
-Veď všetko sa vybaví, môžeme isť do nášho hotela do Canady. Len zožeň nejakých ľudí.
Jeho presviedčanie fungovalo. Bolo tak mizerné, no ja som sa nechala presvedčiť jednoducho.
-Koľko to bude stáť?
-Ubytovanie nič. Len si zaplatíme tu pernamentku na vlek a nezabudni že potrebuješ lyže, alebo snowboard a veci na to. Inak nič.
-Zabijem ťa! V sobotu ideš so mnou TY nakupovať za toto.
-S radosťou :P
-Idem zisťovať baby. Neotravuj už.
Zrušila som ho a pýtala baby či nejdú s nami. Napočudovanie Made hneď súhlasila. Edie ide tiež. To si pozriem, to bude zábava.
-Bieber zabijem ťa. Ideme 3 ja, Made a Edie.
-Okej. Okrem mňa tam budú ďalší 4ia chalani. Dúfam že vám to nevadí. ;)
-My sme silné emancipované ženy. My zvládneme všetko!
A tak to dopadlo. V sobotu sme sa všetci dohodli na obed v jedenej pizzerke, kde sme sa dohodli presne na mieste stretnutia, čase odjazdu. Chalani idú v aute samy, my baby ideme v Bieberovom aute s ním. Chudák chalan zas tri baby v aute. Ideme do Canady do Hotela ktorý patrí Bieberovcom. Veď ako inak. Neskôr sme sa s babami vybrali do nákupného centra, samozrejme Justin s nami, a nakupovali sme. Začali sme lyžiarskymi vecami, ako je bunda a otepľovačky. Neskôr sme sa pustili aj do ostatných obchodov, kde sme si s babami nakúpili aj oblečenie. Po dlhom čase som si nakúpila fakt že dosť vecí a tešilo ma to. Justin to mal ako trest, a po každé mi nosil tašky. Samozrejme že nie všetky, ale nejaké áno.
"Nejdeme už?" sťažoval sa keď sme z babami vyšli vyškerené s obchodu s topánkami.
"Počkaj ešte." Usadila som ho na lavičku, s babami sme si k nemu zložili tašky, a vbehli do obchodu so spodným prádlom. Strávili sme tam hodnú chvíľu a každá sme si odtiaľ niečo odniesli. Keď sme vychádzali s obchodu, Justin tam tak sedel obklopený taškami a niečo ťukal od mobilu. No proste musela som ho odfotiť.
"No už konečne ideme?" spýtal sa keď sme si sadli vedľa neho. Pozrela som na baby a tie už boli tiež unavené.
"Myslím že áno." Povedala som a on sa s radosťou postavil. Pozbierali sme tašky a blížili sa k výťahom. Justin baby odviezol domov a mňa ku môjmu autu a išla som domov. Bola sobota, 17 hodín a zajtra o takomto čase sme už mali byť dávno na ceste. Radšej som sa zložila v izbe a išla to vybaviť s rodičmi. Už síce vedeli, no nevedeli presné info. Mama mi ešte sľúbila že mi zajtra hodí na kartu nejaké peniaze navyše, poďakovala som jej a radšej som sa išla baliť. Najprv som si povyťahovala nové veci s tašiek a poukladala na kôpky.
Nakoniec som si všetko čo budem potrebovať nachystala. Rozhodla som sa že pôjdem v novej bunde, keďže sa mi už do tašky nezmestila. Kufor som nechala otvorený, že zajtra dobalím ešte hygienu a elektroniku. Bolo osem hodín, a ja som si radšej pustila film, pri ktorom som zaspala.
---
"Caile vstávaj. Je deväť." Prišla ma zobudiť mama jemne. Nie jak ten drastický budík na mobile. Vytrepala som sa s postele, a išla sa naraňajkovať. Potom som si to namierila do kúpeľne, kde som sa osprchovala, umyla si vlasy. V uteráku som vošla do izby, kde som sa obliekla, legíny a tielko. Umyla si zuby a dobalila kozmetiku. Nakoniec som si len vysušila vlasy, hodila do tašky fén. Mala som ešte čas asi pol hodku. Do kufra som si hodila nabíjačku, foťák, notebook a zavrela som kufor.
Doobliekala som sa a do kabelky si hodila všetko potrebné na cestu, ako bola peňaženka, sluchadka, kefa na vlasy, krém na ruky, nejaké lieky. Hodila som na seba mikinu a zniesla dole kufor. Ešte som do seba rýchlo hodila obed a už mi zvonil mobil že Justin je pred domom. Otvorila som mu vchodové dvere a on sa slušne predstavil našim. Prikývol im že bude jazdiť opatrne aj všetko. Rýchlo sme naložili môj kufor do auta, ja som si hodila do auta ešte bundu a tašku, a rozlúčila som sa s rodičmi.
Ani neviem ako sedeli sme všetci štyria v aute, na mieste stretnutia s chalanmi. Justin sa s nimi len pozdravil a vyštartovali sme smer Canada. Nekonečne dlhá cesta bola ale najprv pred nami. Pohodlne sme sa usadili a viezli sme sa. cesta trvala vyše 8 hodín aj so zastávkami. Samozrejme som Justina na dve hodky vystriedala za volantom, aby si oddýchol, no aj tak so počas cesty stihla spať, počúvať hudbu, fotiť spiace baby a všetko možné.
Bolo pol desiatej keď sme konečne zaparkovali pred hotelom. Justin išiel vybaviť izby, a ja som zatiaľ povykladala z auta všetky kufre. Chalani urobili z druhého auta to isté. Zamkli sme ich, a vošli sme do obrovskej haly, obrovského hotela.
Akurát k nám dobehol Justin, a podával nám kľúče od izieb.
"Všetci máme jeden z najväčších apartmánov. Sú v ňom ale len 4 izby, a všetky dvoj-lôžkové. Takže, jak budeme spať?" pozrel na nás s prekvapením.
"Veď poďme hore, dohodneme sa tam." Každý sme si zobrali svoje veci a vybrali sa smerom k výťahom.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama